Rôzne prístupy k efektívnosti vo finančných trhoch
Termín efektívnosť je v ekonomickej literatúre interpretovaný rôzne, čo často vedie k nejasnostiam najmä pri skúmaní finančných trhov. Napríklad renomovaní ekonómovia, ako P. A. Samuelson a W. D. Nordhaus, chápu efektívnosť ako hospodárnosť – teda ako také využívanie ekonomických zdrojov, ktoré prináša maximalizovanú úroveň uspokojenia pri daných vstupoch a existujúcich technológiách.
V kontexte finančných trhov však pojem efektívnosť nadobúda špecifickejší význam – súvisí s rýchlym a presným spracovaním informácií a ich premietnutím do cien finančných inštrumentov.
Definícia efektívneho finančného trhu
Podľa odborníka R. A. Haugena je efektívny trh taký, na ktorom ceny cenných papierov okamžite odrážajú všetky známe a relevantné informácie. Výsledkom je, že neexistujú podhodnotené ani nadhodnotené aktíva, čím sa minimalizuje možnosť dosiahnutia nadpriemerného zisku prostredníctvom arbitráže.
Tento koncept má zásadný význam, pretože analytické techniky sú v určitom zmysle v konflikte s teóriou efektívnych trhov, keďže ich cieľom je identifikovať práve nesúlad medzi trhovou cenou a vnútornou hodnotou aktíva.
Druhy efektívnosti finančných trhov
V odborných textoch sa zvyčajne uvádzajú tri hlavné druhy efektívnosti finančných trhov:
- Informačná efektívnosť – trhové ceny finančných nástrojov okamžite a úplne absorbujú všetky dostupné relevantné informácie.
- Alokačná efektívnosť – finančné prostriedky sa presúvajú k subjektom, ktoré ich využívajú najproduktívnejšie, pričom investície prinášajú čo najvyšší rizikovo prispôsobený výnos.
- Operatívna efektívnosť – transakčné náklady na presun kapitálu sú minimalizované, pričom zisky sprostredkovateľov (brokerov, dealerov) sú na dlhodobom priemere neutrálne.
Tieto tri oblasti sa navzájom ovplyvňujú a napomáhajú celkovému správnemu fungovaniu finančného trhu.
Inštitucionálne aspekty efektívnosti finančných trhov
Inštitucionálne usporiadanie trhu by malo optimalizovať všetky tri formy efektívnosti:
- maximalizáciu alokačnej efektívnosti
- zabezpečenie operatívnej efektívnosti
- podporu informačnej efektívnosti
Alokačná efektívnosť v hĺbke
Alokačná efektívnosť znamená, že finančné zdroje sú prideľované jednotkám, ktoré ich dokážu využívať s najvyšším očisteným rizikovým výnosom, čím sa dosahuje Paretovo optimum – zvýšenie výstupu jednej jednotky je možné iba so znížením inej.
Aby bola zachovaná alokačná efektívnosť, všetky relevantné informácie musia byť správne a včas zanesené do cien finančných aktív. Inak trh môže poskytovať falošné signály, ktoré vedú k neefektívnej distribúcii kapitálu.
Operačná efektívnosť a jej význam
Operačná efektívnosť sa prejavuje efektívnym prenosom finančných prostriedkov s minimálnymi transakčnými nákladmi. Optimalizácia týchto nákladov podporuje rast produktivity a maximalizáciu celkového blahobytu spoločnosti.
Kanály alokácie finančných zdrojov
Existujú dva hlavné kanály prenosu finančných zdrojov na trhu:
- Privátny (súkromný) finančný trh
- Sprostredkovateľský finančný trh
Privátny finančný trh
Tento trh zabezpečuje tok finančných zdrojov z prebytkových jednotiek, ktoré investujú svoje úspory, k deficitným jednotkám, emitujúcim krátkodobé alebo dlhodobé cenné papiere. Efektívnosť alokácie posilňujú investičné banky, ktoré asistujú pri realizácii týchto transakcií.
Sprostredkovateľský finančný trh
Tento systém zahŕňa finančné inštitúcie ako banky, poisťovne, investičné a penzijné fondy, ktoré emitujú sekundárne finančné nástroje (napríklad poistné zmluvy). Každá transakcia zahŕňa dve simultánne samostatné operácie:
- Sprostredkovateľ vydáva sekundárne finančné nástroje, ktoré nakupujú prebytkové jednotky.
- Sprostredkovateľ tieto prostriedky používa na nákup primárnych finančných nástrojov emitovaných deficitnými jednotkami.
Formy reakcie trhu na nové informácie
Na základe rýchlosti a úplnosti absorbovania nových informácií do trhových cien rozlišujeme tri formy efektívnosti:
- slabá forma efektívnosti
- stredne silná forma efektívnosti
- silná forma efektívnosti
Slabá forma efektívnosti
Trh je efektívny v slabej forme, ak akciové kurzy okamžite absorbujú všetky dostupné informácie o minulých cenách. To znamená, že analýza historických dát o cenách nie je schopná predpovedať budúci vývoj cien, pretože ceny už reflektujú všetky tieto informácie.
Pohľad Frederica S. Mishkina na technickú analýzu
Frederic S. Mishkin upozorňuje, že technická analýza – metóda skúmajúca vzorce a trendy v historických cenách s cieľom predpovedať budúce pohyby – má limitovaný význam v kontexte efektívneho trhu. Teória efektívnych trhov totiž ukazuje, že minulé cenové údaje neposkytujú spoľahlivé signály pre budúce zmeny cien.
Význam fundamentálnej a psychologickej analýzy
Z uvedeného vyplýva, že opakovaný nadpriemerný výkon nemožno zabezpečiť prostredníctvom technickej analýzy. Efektívnejšími sú fundamentálna analýza a analýza psychologických faktorov, prípadne využitie neverejných interných informácií.
Stredne silná forma efektívnosti
Pod touto formou rozumieme trh, ktorý rýchlo a úplne vstrebáva všetky verejne dostupné informácie, nielen historické ceny, ale aj aktuálne údaje ako výročné správy firiem, makroekonomické ukazovatele, politické udalosti a iné relevantné informácie.
Na takom trhu sú akékoľvek pokusy o získanie nadpriemerného výnosu založené na verejných informáciách neúspešné, pretože trh ich už plne zohľadnil. Nadpriemerný výkon možno dosiahnuť iba obchodovaním na základe neverejných, tzv. insiderských informácií.
Keďže všetky historické informácie sú podmnožinou aktuálnych verejných údajov, stredne silný trh automaticky spĺňa aj kritériá slabo efektívneho trhu.
Silná forma efektívnosti
Najvyšší stupeň efektívnosti nastáva, ak akciové kurzy okamžite a presne reagujú na všetky verejné aj neverejné informácie. V takom prostredí je pohyb cien úplne náhodný a nemožno s istotou predpovedať budúci vývoj bez ohľadu na použité informácie, vrátane insider dát.
To znamená, že žiadna investičná stratégia, ani založená na analytických metódach či neverejných informáciách, nedokáže dlhodobo zabezpečiť nadpriemerný výnos. Silná forma efektívnosti súčasne zahŕňa stredne silnú a slabú formu efektívnosti.
Medzinárodné rozdiely v kanáloch alokácie financií
Štruktúra finančných trhov a prevládajúce kanály alokácie kapitálu sa líšia podľa regiónov:
- V Európe dominujú sprostredkovateľské finančné trhy, najmä bankové sektory, pričom rozvoj privátnych finančných trhov nastal až v druhej polovici 80. rokov.
- Naopak v USA a Japonsku zohrávajú väčšiu úlohu privátne finančné trhy, kde prevládajú trhy cenných papierov.
V súčasnosti na Slovensku a v Českej republike sa finančné prostriedky alokujú prevažne bankami, hoci privatizácia podporila rozvoj privátnych finančných trhov zameraných na cenné papiere.
