Prehľad metód tvorby finančného plánu
Vytvorenie efektívneho finančného plánu je komplexný proces, pri ktorom žiadna jednotlivá metóda nedokáže sama o sebe zabezpečiť optimálne riešenie. Preto sa na dosiahnutie kvalitného plánu často kombinujú viaceré postupy a techniky. V nasledujúcich častiach predstavujeme najdôležitejšie metódy tvorby finančného plánu s ich princípmi, výhodami a slabinami.
Globálna metóda finančného plánovania
Globálna metóda patrí k tradičným a najpoužívanejším prístupom v oblasti finančného plánovania. Výstavba finančného plánu vychádza z detailne vypracovaných vecných častí, ako sú predajný plán, plán výroby, investícií či ľudských zdrojov. Na základe týchto častí sa vykonáva odhad finančných potrieb a predpokladaných výnosov. Hlavnou nevýhodou tejto metódy je jej pomerne pasívny charakter, ktorý často nereaguje dostatočne flexibilne na zmeny v prostredí.
Metóda postupného zostavovania rozpočtov
Táto metóda sa primárne používa pri krátkodobom finančnom plánovaní, teda pre ročné, štvrťročné alebo mesačné finančné plány. Zostavené rozpočty sa kontinuálne porovnávajú s pôvodnými návrhmi a následne sa upravujú tak, aby vzájomne zodpovedali. Výsledkom je reálnejší a jednoznačne aplikovateľný variant finančného plánu, ktorý reflektuje aktuálne potreby podniku.
Metóda pomerových finančných ukazovateľov
Táto metóda kladie dôraz na využitie vybraných pomerových ukazovateľov, ktoré vychádzajú z predpokladaných tržieb pri plánovaní. Pomocou nich sa modeluje štruktúra aktív, finančná a kapitálová štruktúra podniku. Pomerové ukazovatele sú tu považované za referenčné hodnoty, ktoré chce podnik v budúcnosti dosiahnuť, čo umožňuje udržateľný rozvoj a kontrolu finančnej rovnováhy.
Analýza nulového bodu
Analýza nulového bodu predstavuje analytickú metódu, ktorá skúma vzťah medzi fixnými nákladmi a objemom predaja. Táto analýza umožňuje sledovať, ako zmena veľkosti zisku a predajnej ceny výrobkov ovplyvňuje výslednú ekonomickú situáciu podniku, pričom sa vychádza z rozprestierania fixných nákladov na rôzny predajný objem alebo úroveň činnosti.
Metóda percentuálneho podielu na tržbách
Táto metóda vychádza z predpokladu existencie fixných pomerov medzi jednotlivými položkami finančnej bilancie a celkovým objemom tržieb. Používa sa pri plánovaní s cieľom zodpovedať otázky týkajúce sa štruktúry aktív a kapitálu, ako aj potreby finančných zdrojov na investície. Medzi základné otázky, na ktoré metóda odpovedá, patria:
- Aké aktíva a v akej štruktúre by mal mať podnik v plánovanom období na zabezpečenie očakávaného rastu tržieb?
- Koľko kapitálu je potrebné na investície a aká by mala byť jeho štruktúra?
- Aké množstvo finančných prostriedkov sa vygeneruje zo zisku?
Regresná metóda
Na rozdiel od metódy percentuálneho podielu na tržbách, ktorá považuje pomer medzi položkami bilancie za fixný, regresná metóda pracuje s premenlivým pomerom tieto položky v čase. Metóda využíva štatistické analýzy a historické údaje na určenie vzťahov medzi položkami a predpokladanými tržbami, čím zabezpečuje oveľa presnejšie a realistickejšie plánovanie.
Finančné modely a ich využitie pri plánovaní
Moderné finančné plánovanie často zahŕňa použitie matematických finančných modelov, ktoré pomáhajú manažérom analyzovať a vytvárať rôzne variácie finančných plánov.
Simulačné modely
Simulačné modely umožňujú generovanie viacerých alternatív finančných výkazov na základe rôznych vstupných predpokladov. Ich výhodou je možnosť vizualizovať rôzne scenáre finančnej situácie podniku. Nevýhodou však je, že neposkytujú jednoznačné odporúčania týkajúce sa optimálnej štruktúry finančného plánu.
Optimalizačné modely
Optimalizačné modely sú nástrojom určeným na hľadanie najvhodnejších riešení v rámci definovaných vstupných podmienok a vonkajších obmedzení. Medzi známe optimalizačné modely patria:
- Hamiltonov model, ktorý sa zameriava na optimalizáciu portfólia investícií
- Longerov model, často využívaný pri investičných rozhodnutiach s ohľadom na dividendovú politiku a emisie akcií
- ďalšie modely ako Sheltonov, Francisciho, Warrenov či Carletov model, ktoré sa používajú v rôznych špecifických oblastiach riadenia financií
Tieto modely poskytujú manažérom cenné informácie a pomáhajú im prijímať fundované rozhodnutia s ohľadom na zložité finančné súvislosti a možnosti rôznych variant plánovania.
