Nové udalosti nútia manažérov neustále prehodnocovať strategickú pozíciu podniku a jeho dlhodobé perspektívy. V súčasnom dynamickom ekonomickom prostredí musia byť pripravení promptne prispôsobiť sa potrebám zákazníkov, zmenám v medzinárodnom dianí, technickému pokroku a zároveň efektívne reagovať na rôzne príležitosti a riziká vyplývajúce z externého aj interného prostredia organizácie.
Konkurenčná výhoda podniku
Konkurenčná výhoda je charakterizovaná ako unikátna pozícia, ktorú podnik získava v porovnaní s konkurenciou na trhu. Táto výhoda umožňuje firme zabezpečiť si významný trhový podiel, udržať si atraktivitu trhu a dosiahnuť udržateľný rast.
- Medzi faktory konkurenčnej výhody patria: kvalita výrobkov a služieb, jedinečnosť ponuky, využívanie najmodernejších informačných technológií, schopnosť rýchlo a flexibilne reagovať na trhové požiadavky, know-how, odborné znalosti a skúsenosti zamestnancov.
- Neustále udržiavanie a posilňovanie konkurenčnej výhody je kľúčové pre dlhodobé fungovanie firmy. Preto musí byť jej budovanie pevnou súčasťou strategického riadenia.
- Podniky musia implementovať mechanizmy, ktoré im umožnia predvídať vývoj trhu a jeho dopad na ich konkurencieschopnosť.
- V slovenskom podnikateľskom prostredí patrí nedostatočné rozvinutie strategického riadenia k hlavným bariéram zvyšovania konkurencieschopnosti firiem.
New economy – charakteristiky novej ekonomiky
Fenomen nová ekonomika predstavuje zásadné zmeny v ekonomickom prostredí, ktoré sa prejavujú najmä:
- intenzifikáciou výrobného procesu – teda zvýšením výrobných kapacít a efektivity,
- rastom produktivity práce, ktorý je poháňaný najmä prehlbovaním kapitálovej vybavenosti na jedného pracovníka.
Investície do informačných a komunikačných technológií sú hlavným motorom tohto rastu. Ekonomický kontext novšej doby sa vyznačuje dvoma zásadnými fenoménmi: hyperkonkurenciou a globalizáciou, ktoré sú navzájom úzko prepojené.
Hyperkonkurencia vo svetovom meradle
Hyperkonkurencia označuje situáciu, v ktorej prebieha intenzívny konkurenčný súboj na globálnom trhu, kde dominantnú úlohu zohrávajú nadnárodné spoločnosti, tzv. transnacionálne korporácie (TNC).
- Úspech v tejto konkurencii závisí nielen od kvality a ceny produktu, ale čoraz viac aj od schopnosti podnika neustále inovovať a prinášať nové riešenia.
- TNC využívajú proces globalizácie na optimálne alokovanie svojich zdrojov v globálnom meradle, aby získali maximálnu výhodu z jednotlivých ekonomík a trhov.
Globalizácia a jej dopady na podnikanie
Globalizácia predstavuje proces prehlbujúcej sa integrácie krajín, kultúr, ekonomík a peňažných systémov vo svete. Pre transnacionálne korporácie znamená rozhodovanie o:
- umiestnení centier výskumu a vývoja,
- lokalizácii dizajnu a vysoko sofistikovaných operácií,
- optimálnom rozložení operácií založených na rôznych náročnostiach na know-how, pridanú hodnotu či environmentálny dopad.
Proces globalizácie často vedie k odstraňovaniu alebo aspoň pohlceniu menej konkurencieschopných veľkých národných podnikov zo strany nadnárodných korporácií. Zároveň zvyšuje tlak na lokálnych dodávateľov, ktorí musia zvyšovať produktivitu, optimalizovať náklady a znižovať ziskové marže, aby si udržali zákazky.
Diamant M. E. Portera ako model konkurencieschopnosti
Michael E. Porter predstavil koncept známy ako „porterov diamant“, ktorý sa zameriava na stimulovanie konkurencieschopnosti na národnej úrovni.
- Hľadal odpoveď na otázku, od čoho závisí schopnosť ekonomík a miestnych podnikov uspieť na medzinárodnej scéne.
- Identifikoval štyri hlavné faktory domácej základne, ktoré tvoria tento model a ktoré spolu vzájomne ovplyvňujú konkurencieschopnosť.
- Model a jeho vzťahy sa znázorňujú formou tzv. porterovho diamantu.
Štyri piliere domácej základne konkurencieschopnosti
Diamant zahrňuje tieto štyri základné aspekty:
- firemnú stratégiu, organizačnú štruktúru a úroveň rivality medzi domácimi firmami,
- dostupnosť a kvalitu výrobných faktorov,
- existenciu prepojených a dodávateľských odvetví,
- charakter domácich odberateľov a dopytu.
Dostupnosť výrobných faktorov zahŕňa prírodné zdroje, kvalifikovanú pracovnú silu a infraštruktúru. Krajiny sa zvyčajne špecializujú na produkciu tovarov, ktoré sú náročné na dostupné faktory a ktoré majú relatívnu výhodu z hľadiska ich ceny alebo dostupnosti. V súčasnosti však faktory ako lacná pracovná sila a prírodné zdroje nie sú samy o sebe zárukou dlhodobej výhody, ak nie sú podporené efektívnosťou, inováciami a investíciami do vzdelania a technológií.
Kvalifikovaní a vzdelaní pracovníci predstavujú najvýznamnejší hnací motor ekonomického rastu, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú vedomostné a inovačné kapacity („high-knowledge economy“).
Charakter domáceho dopytu sa týka náročnosti a sofistikovanosti domácich zákazníkov. Vyššia životná úroveň, zložitejšie požiadavky a hodnotová orientácia spoločnosti vedú k stimulácii zlepšovania kvality a inovácií. Náročný domáci trh tak môže poskytnúť domácim firmám náskok pri súťaži na globálnych trhoch.
Prepojené a dodávateľské odvetvia zvyšujú konkurencieschopnosť tým, že lokálni dodávatelia, ktorí čelia medzinárodnej konkurencii, zvyšujú efektivitu a inovácie vo svojich produktoch a službách. Spolupráca so silnými dodávateľmi, ktorí spĺňajú vysoké medzinárodné štandardy, je pre TNC strategickou výhodou.
Firemná stratégia, štruktúra a rivalita sa zameriava na kvalitu riadenia podniku a schopnosť strategicky plánovať v meniacom sa trhovom prostredí. V prostredí hyperkonkurencie už nestačí súťažiť len prostredníctvom ceny a kvality výrobkov. Konkurenčnú výhodu prináša aj schopnosť rýchlej adaptability a predvídania trhových zmien, pričom inovácia sa stáva rozhodujúcim faktorom úspechu.
