Strategické plánovanie je komplexný proces, ktorý zahŕňa dôkladný výskum trhových podmienok, analýzu potrieb a preferencií zákazníkov, identifikáciu interných silných a slabých stránok organizácie, ako aj hodnotenie externe pôsobiacich sociálnych, politických a legislatívnych faktorov. Okrem toho strategické plánovanie musí zohľadniť dostupnosť a alokáciu zdrojov, ktoré môžu predstavovať pre podnik príležitosti alebo hrozby. Výstupom tohto procesu je komplexný strategický plán, ktorý zahŕňa formovanie poslania organizácie, jej strategických cieľov, navrhovaných stratégií a plán portfólia aktivít. Detailnejší prehľad historického vývoja strategického plánovania nájdete na stránke Strategické plánovanie a historický vývoj.
Definícia strategického plánovania
Strategické plánovanie predstavuje systematický proces definovania dlhodobých cieľov a spôsobov, ako alokovať firemné zdroje na ich dosiahnutie. Podľa Papulu a Papulovej (Stratégia a strategický manažment, 2012), strategické plánovanie sa odlišuje od dlhodobého plánovania najmä dôrazom na analýzu externého prostredia organizácie. Jeho cieľom je pripraviť podnik na udržanie konkurencieschopnosti a úspechu v dynamicky sa meniacom konkurenčnom prostredí.
Vývoj a význam strategického manažmentu
Narastajúca komplexita problémov a ich príčin v rovine podnikovej stratégie viedla k zásadnej zmene paradigmy riadenia. Dynamika zmien v externom prostredí prinútila organizácie opustiť rigidné a statické spôsoby plánovania výlučne založené na fixných cieľoch. Nahradenie konceptu strategického plánovania dynamickým strategickým manažmentom umožnilo systémovú flexibilitu a adaptabilitu organizácií, čím sa výrazne zvýšila ich schopnosť reagovať na neočakávané výzvy a príležitosti.
Charakteristika strategického manažmentu
Strategický manažment je kontinuálny proces zahrňujúci systematické monitorovanie, vyhodnocovanie a priebežné upravovanie stratégie v záujme zabezpečenia dlhodobej úspešnosti organizácie. Na rozdiel od tradičného plánovania, ktoré má diskontinuálny charakter zameraný na formuláciu a implementáciu cieľov, strategický manažment kladie dôraz na integráciu všetkých častí tohto procesu s cieľom dosiahnuť vnútornú harmonizáciu a kompaktnosť stratégie v praxi.
Fázy procesu strategického manažmentu
- Analýza a skúmanie externého a interného prostredia organizácie
- Formulácia stratégie vychádzajúcej z analýzy
- Efektívna implementácia navrhnutej stratégie v rámci organizačných štruktúr a procesov
- Priebežné hodnotenie výsledkov a kontrola výkonu so spätnou väzbou do procesu riadenia
Strategický manažment kladie zvláštny dôraz na sústredené prepojenie formulácie stratégie s jej implementáciou, pričom priebežné hodnotenie výkonu umožňuje promptnú reakciu na zmeny v prostredí a zabezpečuje kontinuálnu adaptáciu.
Zodpovednosti manažérov v rámci strategického manažmentu
Strategický manažment vyžaduje výrazné zvýšenie kompetencií a angažovanosti líniových manažérov, ktorí sú okrem tvorby stratégie zároveň zodpovední za jej realizáciu a kontrolu (Sákal a kol., 2007). Týmto spôsobom sa strategický manažment stáva integrovaným systémom, ktorý prepája plánovanie s každodenným riadením podniku.
Definície strategického manažmentu z odborných zdrojov
Podľa Fotr, Vacík, Souček, Špaček a Hájek (2012) je strategický manažment súborom inštrukcií, rozhodnutí a aktivít dôležitých pre dosiahnutie konkurenčnej výhody a maximalizáciu nadpriemerných výnosov podniku. Podobne Antošová (Strategický manažment a rozhodovanie, 2012) definuje strategický manažment ako komplexnú sadu činností, ktoré zahŕňajú trhovú analýzu, hodnotenie interných silných a slabých stránok, zohľadňovanie externých príležitostí a hrozieb, s cieľom vypracovať dlhodobé strategické zámery organizácie.
Úlohy strategického manažmentu podľa Thompsona a Stricklanda
(Thompson & Strickland, 2007) opisujú päť zásadných úloh strategického manažmentu:
- Rozhodnúť o oblasti pôsobenia organizácie a vytvoriť jasnú strategickú víziu, ktorá určuje smerovanie a poslúži ako inšpirácia pre všetkých aktérov v rámci firmy.
- Pretransformovať víziu a misiu do konkrétnych a merateľných cieľov, ktoré budú slúžiť ako základ pre ďalšie plánovanie.
- Navrhnúť stratégiu, ktorá zabezpečí dosiahnutie stanovených cieľov a zvýši hodnotu pre zainteresované strany.
- Skvalitniť a zabezpečiť efektívnu implementáciu vybranej stratégie prostredníctvom riadenia zdrojov a procesov.
- Priebežne hodnotiť výkonnosť organizácie, analyzovať odchýlky, a na základe týchto poznatkov realizovať nápravné opatrenia na udržanie alebo zlepšenie pozície na trhu.
Význam a zásady strategického plánu
Strategický plán predstavuje základný nástroj strategického plánovania a má koordinačný charakter, ktorý umožňuje efektívne riadenie dlhodobého rozvoja podniku alebo organizácie. Pri jeho tvorbe platia nasledujúce zásady:
- Dlhodobosť – strategický plán sa zvyčajne vypracováva na horizont 10 až 15 rokov, pričom operatívne cieľe môžu byť definované aj na kratšie obdobie 3 až 5 rokov. Stabilita spoločenských a ekonomických podmienok umožňuje plánovať v dlhších časových intervaloch, pričom samotný proces plánovania by mal byť kontinuálny a zahŕňať priebežné hodnotenie a aktualizáciu stratégií.
- Komplexnosť a systematickosť – strategické plánovanie si vyžaduje holistický prístup, ktorý zmapuje všetky relevantné oblasti pôsobenia organizácie, aby mohol vytvoriť rámec pre identifikáciu priorít a rozvojových smerov.
- Reálnosť – ciele a stratégie by mali byť realistické a opierať sa o finančné, ekonomické i sociálne možnosti a obmedzenia daného regiónu či trhu.
- Previazanosť – jednotlivé časti plánu by mali byť vzájomne prepojené tak, aby ich realizácia bola synergická a žiadna z oblastí nebola na úkor inej.
- Otvorenosť – tvorba strategického plánu by mala prebiehať transparentne a byť otvorená podnetom, kritike i návrhom od zainteresovaných subjektov vrátane verejnosti.
- Sústavnosť – strategický plán by mal byť pravidelne aktualizovaný podľa vývoja ekonomického, legislatívneho a spoločenského prostredia, aby reflektoval meniace sa podmienky a nové výzvy.
Strategické myslenie a jeho význam v manažmente
Strategické myslenie je základnou schopnosťou potrebnou pre efektívne riadenie a tvorbu stratégií. Na rozdiel od pôvodných predstáv, že strategické myslenie je vrodená schopnosť, dnes vieme, že je možné ho rozvíjať a trénovať pomocou rôznych techník a metodík. Táto schopnosť spočíva v schopnosti riešiť problémy systematicky, kreatívne a s dôrazom na dlhodobý výhľad.
Typy myslenia podľa Ohmaea (1982)
- Mechanické myslenie – založené na logickej analýze a tvorbe viacerých variantov fungujúcich riešení. Je konzervatívne a skôr zdokonaluje existujúce postupy.
- Intuitívne myslenie – rozhodovanie na základe intuície bez rozsiahlej analýzy. Vhodné pre situácie s nízkou komplexitou, kde je potrebné rýchle rozhodnutie.
- Strategické myslenie – kombinuje hlbokú analýzu so schopnosťou hľadať inovatívne a netradičné riešenia, ktoré môžu priniesť jedinečnú konkurenčnú výhodu a sú ťažko predvídateľné (viac na keymaker.cz).
Obsah strategického plánu
Strategický plán sa vytvára na najvyššej úrovni riadenia a má určité znaky neurčitosti a komplexnosti. Slúži ako rámec pre strategický manažment a mal by obsahovať:
- Primárne ciele stanovené pre strednodobé obdobie 3-5 rokov
- Podrobnú stratégiu vyjadrujúcu smer pohybu organizácie
- Konkrétne taktiky vrátane metód a prostriedkov na dosiahnutie týchto cieľov
- Predpokladané náklady, výnosy, personálne zabezpečenie a časový harmonogram
Postupy strategického plánovania
Strategické plánovanie pozostáva z niekoľkých navzájom prepojených krokov:
Stanovenie poslania organizácie
Definovanie poslania odpovedá na otázky o zmysle a charaktere podnikania. Poslanie by malo byť pravidelne aktualizované a zosúladené s vlastným názvom organizácie, pričom berie do úvahy:
- Históriu a tradíciu organizácie
- Jej zreteľné schopnosti a konkurenčné výhody
- Analýzu externého prostredia s dôrazom na identifikáciu príležitostí a hrozieb
Definovanie cieľov organizácie
Dlhodobé ciele sú následne rozpracované do konkrétnych operatívnych cieľov, ktoré sú merateľné a realizovateľné v kratších časových úsekoch.
Výber a formulácia stratégií
Ciele môžu byť dosiahnuté dvoma hlavnými smermi:
- Zlepšovaním riadenia existujúcich procesov a aktivít
- Hľadaním a implementáciou nových, inovatívnych aktivít
Plán portfólia projektov
Vzhľadom na obmedzené zdroje je nevyhnutné optimalizovať ich alokáciu medzi jednotlivé aktivity. Na tento účel sa často využíva BCG matica, ktorá pomáha rozpoznať priority v rámci portfólia podniku.
Pre komplexnejší opis procesu je dostupná stránka Proces strategického plánovania.
Ročné plány a rozpočtovanie
V strategickom plánovaní zohráva významnú úlohu master rozpočet, ktorý predstavuje súhrnný finančný plán organizácie. Tento plán je následne rozpísaný do jednotlivých funkčných oblastí a obsahuje podrobné vyčíslenie očakávaných výnosov, nákladov a investícií, ktoré sú potrebné na dosiahnutie strategických cieľov. Pravidelná kontrola a aktualizácia rozpočtu zabezpečuje finančnú disciplínu a umožňuje pružne reagovať na zmeny v externom i internom prostredí organizácie.
