Druhy zásob podľa použitia a metód riadenia
Zásoby z hľadiska použitia
Zásoby v podniku možno rozdeliť podľa ich využitia v procese výroby a spracovania na niekoľko kategórií:
- Zásoby nevyhnutné k výrobe: zahŕňajú suroviny, polotovary a súčiastky, ktoré sú priamo spotrebovávané počas výrobného procesu.
- Zásoby náhradných súčiastok: slúžia na údržbu a opravy strojov a zariadení, čím zabezpečujú kontinuitu výroby bez neplánovaných prestojov.
- Zásoby v rôznych fázach spracovania výrobku: obsahujú nedokončené výrobky, ktoré sú momentálne v procese výroby alebo montáže.
- Zásoby hotových výrobkov: sú finálne produkty pripravené na expedíciu alebo predaj zákazníkom.
Zásoby podľa metódy maximum – minimum
Tento model riadenia zásob definuje ich optimálne množstvá pomocou limitných hodnôt, ktoré pomáhajú plánovať objednávky a dopĺňať zásoby efektívne:
- Minimálne zásoby: pozostávajú z poistných zásob určených na preklenutie nepredvídateľných výpadkov a technologických zásob potrebných na samotný výrobný proces.
- Priemerné zásoby: vypočítavajú sa ako polovica súčtu bežných, technologických a poistných zásob.
- Maximálne zásoby: predstavujú sumu bežných, technologických a poistných zásob, ktoré sa nesmú prekročiť, aby sa minimalizovali náklady na skladovanie.
- Technologické zásoby: sú materiály, ktoré menia formu pred expedovaním zo skladu, napríklad polotovary.
- Poistné zásoby: závisia od hodnotenia rizika výpadku bežných dodávok a slúžia na zabezpečenie plynulosti výroby.
Grafické znázornenie vývoja zásob podľa metódy maxima – minima
Pri plánovaní zásob sa využíva model založený na hraniciach Zmin (minimálna zásoba), Zmax (maximálna zásoba) so zreteľom na čas a dodávkový cyklus. Vysvetlenie pojmov:
- B0 – bod objednávky: množstvo, pri ktorom sa spúšťa nová objednávka na doplnenie zásob.
- d – dodávka: moment prijatia materiálu do skladu.
- DC – dodávkový cyklus: obdobie medzi dvoma dodávkami.
- Zmax – maximálna zásoba: limitný stav zásob, ktorý predstavuje objednávku v maximálnej veľkosti (Qmax).
- Zmin – minimálna zásoba: hranica zásob signalizujúca nutnosť obnovy dodávky.
- Zp – poistná zásoba v dňoch: množstvo zásob slúžiacich na preklenutie situácie, keď zásoby klesnú na Zmin a dodávka sa ešte neprijala.
Princípy plánovania zásob
Pri plánovaní nákupu materiálu a riadení zásob sú hlavným cieľom optimalizácia množstva zásob z hľadiska ekonomiky podniku. Konkrétne:
- Minimalizácia zásob: redukcia objemu zásob tak, aby sa znížili imobilizované prostriedky v sklade.
- Minimalizácia nákladov na skladovanie: schopnosť riadiť náklady spojené s nákupom, skladovaním a manipuláciou so zásobami, čím sa dosahuje vyššia efektivita využitia kapitálu.
Cieľom plánovania je určiť optimálnu veľkosť objednávky Q, ktorá minimalizuje celkové náklady na zásoby.
Model celkových nákladov na zásoby
Celkové náklady na zásoby zahŕňajú rôzne zložky nákladov, ktoré sú priamo ovplyvnené objemom objednávky Q:
C = Na + (N / Q) * L + (Q / 2) * a * i
- N – množstvo materiálu (súčiastok, surovín) spotrebované za rok
- a – cena za jednotku materiálu
- Na – hodnota nakupovaného materiálu (náklady na zásoby)
- L – náklady súvisiace s obstaraním, ako sú doprava, administratívne náklady na objednávky, skladovanie a manipulácia
- i – úroková miera reprezentujúca náklady viazané v zásobách (oportunitné náklady)
- Q / 2 – priemerný objem zásob v sklade
Výpočet optimálnej veľkosti dodávky (EPQ) – Wilsonov vzorec
Optimálna veľkosť objednávky Qe minimalizuje celkové náklady a vypočíta sa derivovaním nákladovej funkcie podľa veľkosti objednávky:
Qe = √( (2 * N * L) / (a * i) )
Tento vzorec platí za predpokladu:
- proporcionálnych nákladov v závislosti od počtu kusov objednaných
- stabilného a regulárneho dopytu
- konštantných obstarávacích nákladov a úrokovej miery
Implementácia tohto modelu umožňuje efektívnejšie plánovanie zásob a výrazné zníženie nákladov spojených s ich skladovaním a obstarávaním.
