Východiská vzniku strategického plánovania
Termín strategické plánovanie vznikol v USA koncom 60. rokov 20. storočia ako reakcia na zásadné socioekonomické zmeny, ktoré ovplyvnili fungovanie podnikov. Tieto zmeny zahŕňali nárast konkurencie, globalizáciu trhov, nasýtenie spotrebiteľského dopytu a dynamické prostredie podnikania. Podniky tak boli nútené vyvinúť nové metódy na adaptáciu a efektívny rozvoj v meniacich sa trhových podmienkach.
Mnohé podnikateľské subjekty dosiahli úspech vďaka správne načasovaným produktom a ich ponuke na rastúcich trhoch. Podobne platí táto skutočnosť aj pre neziskové a vládne organizácie. V minulosti však mnoho strategických rozhodnutí vzniklo bez formalizovaného strategického plánovania, čo viedlo k rôznym výsledkom – úspechom i zlyhaniam.
Výzvy a dôležitosť strategického plánovania v súčasnosti
V 70. rokoch minulého storočia približne tri štvrtiny prosperujúcich amerických spoločností zlyhali, pretože ich manažéri nedokázali včas rozpoznať a reagovať na meniacie sa podnikateľské podmienky. Tento fakt poukazuje na nutnosť vyhýbať sa rigidnosti a prispôsobovať sa novým trhovým a technologickým podmienkam.
Dnešní manažéri si čoraz viac uvedomujú, že rozumný prístup a inovácia sú nevyhnutné, no samy o sebe nestačia. Akcelerácia technologického vývoja, rastúca diverzifikácia distribuovaných produktov a služieb, ako aj neustále meniace sa potreby zákazníkov nútia organizácie uplatňovať komplexné strategické plánovanie. Je nevyhnutné zvládať konkurenčné prostredie, a súčasne rozvíjať schopnosť kooperácie aj s potenciálnymi konkurentmi, aby sa zabezpečila dlhodobá životaschopnosť firmy.
Definícia a proces strategického plánovania
Strategické plánovanie (SP) predstavuje systematický proces, ktorý zahŕňa:
- racionálnu analýzu súčasnej situácie, budúcich možností a rizík,
- formuláciu zámerov a cieľov,
- výber stratégií a alokáciu potrebných zdrojov.
Cieľom je optimálne využitie zdrojov organizácie v kontexte príležitostí a hrozieb externého prostredia. Proces zahŕňa analýzu trhových podmienok, identifikáciu potrieb zákazníkov, hodnotenie interných silných a slabých stránok, ako aj zohľadnenie sociálnych, politických a legislatívnych faktorov ovplyvňujúcich podnikanie.
Schéma procesu strategického plánovania
Výsledkom procesu je strategický plán obsahujúci základné komponenty – poslanie, ciele, stratégie a plán portfólia.
Poslanie organizácie
Poslanie definuje základný účel existencie organizácie a jej dlhodobé smerovanie. Malo by zodpovedať na otázky:
- Čo je zmyslom nášho podnikania?
- Aké by malo byť naše podnikanie?
Poslanie poskytuje zamestnancom jasnú predstavu o význame ich práce a orientácii organizácie, podporujúc tak ich angažovanosť a súlad cieľov.
Ciele organizácie
Ciele sú konkrétne výsledky, ktoré organizácia usiluje dosiahnuť na základe vyjadreného poslania. Musia zahŕňať všetky dôležité oblasti ovplyvňujúce výkonnosť a prosperitu – od trhového postavenia, inovácií, produktivity, cez finančné zdroje a rentabilitu až po sociálnu zodpovednosť.
Formulácia stratégií
Na základe jasne definovaného poslania a cieľov manažment vyberá stratégie, ktoré umožňujú ich dosiahnutie. Stratégia predstavuje súbor hlavných smerov a krokov zameraných na zlepšenie pozície na trhu a rast podnikania.
Strategické možnosti zahŕňajú dve základné cesty:
- Zlepšenie riadenia existujúcich aktivít organizácie,
- Rozvoj nových aktivít a trhov.
Matica produkt – trh
| Produkty | Existujúce produkty | Nové produkty |
|---|---|---|
| Existujúci zákazníci | Prenikanie na trh | Rozvoj produktu |
| Noví zákazníci | Rozvoj trhu | Diverzifikácia |
Prehľad hlavných typov stratégií
Stratégia prenikania na trh
Zameriava sa na zvýšenie trhového podielu pomocou lepšieho využitia existujúcich výrobkov medzi súčasnými zákazníkmi. Taktiky môžu zahŕňať:
- cenové zľavy,
- intenzívnu propagáciu výhod produktov,
- rozšírenie sortimentu alebo veľkosti balení,
- zlepšenie dostupnosti produktov,
- aplikáciu novej technológie na zvýšenie efektivity a zníženie nákladov.
Stratégia rozvoja trhu
Zameriava sa na vyhľadávanie nových zákazníkov pre existujúce produkty, čím sa rozširuje zákaznícka základňa.
Stratégia rozvoja produktu
Organizácia vyvíja a predstavuje zákazníkom nové produkty, čím vstupuje do nových podnikateľských oblastí.
Diverzifikácia
Firmy hľadajú úplne nové produkty alebo trhy, ktoré rozšíria ich pôsobnosť a uspokoja nové skupiny zákazníkov.
Výber a implementácia stratégie
Výber stratégie by mal vychádzať z poslania organizácie a jej schopnosti využívať vnútorné zdroje a kompetencie efektívnym spôsobom. Manažéri sa rozhodujú v súlade s cieľom dosiahnuť trvalú konkurenčnú výhodu.
Plán portfólia – riadenie podnikového súboru aktivít
Keďže zdroje sú obmedzené, vrcholový manažment musí rozhodnúť, ktoré aktivity rozvíjať, udržiavať, ukončiť alebo novovzniknuté zaviesť. Pre tieto rozhodnutia sa často využíva „matica obchodného portfólia BCG“, ktorá pomáha efektívne alokovať zdroje medzi rôzne podnikateľské jednotky.
Proces formulácie stratégie a strategického rozhodovania
Formulácia stratégie je systematický, cyklický a interaktívny proces, v ktorom zohrávajú úlohu nielen vrcholoví manažéri, ale aj zamestnanci na rôznych úrovniach organizácie. Podľa Mintzberga vzniká stratégia postupne, kombináciou plánovaných a adaptívnych rozhodnutí.
Plánované a emergentné stratégie
Plánovaná stratégia vychádza z preddefinovaných krokov a periodicity. Naproti tomu emergentná stratégia sa formuje priebežne, často v reakcii na nečakané udalosti a zmeny v prostredí.
Novší prístup STRADIN (stratégia dynamická inter-relačná) umožňuje flexibilné a kontinuálne začleňovanie nových prvkov do existujúcich stratégií, čím zvyšuje adaptabilitu organizácie v dynamickom prostredí.
Organizačné hľadiská strategického plánovania
Strategické plánovanie sa opiera o dve vzájomne prepojené dimenzie:
Ekonomický aspekt
Zameriava sa na prostriedky, odborné znalosti, trhový potenciál, konkurenčné stratégie a finančné aspekty s cieľom maximalizovať ekonomický prínos.
Politický (ľudský) aspekt
Zohľadňuje individuálne záujmy, konflikty a spoluprácu medzi aktérmi, ktoré môžu významne ovplyvniť implementáciu stratégie.
Sledované ciele strategického plánovania
- maximálne využitie trhových príležitostí,
- efektívne využitie vnútorných zdrojov a schopností,
- využitie vnútorných faktorov podporujúcich realizáciu stratégie,
- identifikácia a zmiernenie negatívnych internalizovaných či externých vplyvov.
Metódy tvorby stratégie
Existujú tri základné prístupy formulácie stratégií a plánu:
Postup zhora-nadol
Strategické rozhodnutia vychádzajú z vrcholovej úrovne manažmentu a postupne sa implementujú smerom dole po organizačnej hierarchii. Tento spôsob je vhodný pre diverzifikované spoločnosti, no môže zanedbávať nápady a know-how nižších úrovní.
Postup zdola-nahor
Stratégie sa vytvárajú sumarizáciou iniciatív a rozhodnutí z nižších úrovní hierarchie, vhodný pre firmy s úzkym zameraním, kde nie je potrebné riadiť diverzifikované portfólio.
Interaktívny prístup
Kombinácia predchádzajúcich dvoch prístupov umožňuje zapojenie všetkých úrovní firmy do procesu tvorby stratégie, čím sa zvyšuje koherencia a adaptabilita plánov, najmä v komplexných organizáciách.
Hlavné aspekty ekonomickej formulácie stratégie
- Definícia centier strategických aktivít: Určenie segmentov, v ktorých sa podnik angažuje alebo plánuje vstúpiť.
- Formulácia poslania: Vyjadrenie miesta podniku v ekonomike, jeho profesionálne zameranie a úloha v spoločnosti.
- Stanovenie cieľov: Kvanitatívne a kvalitatívne ciele na plánovacie obdobie.
- Výber portfólia aktivít: Definícia rozsahu činností v najbližšom období.
- Analýza okolia: Identifikácia príležitostí a hrozieb vonkajšieho prostredia.
- Ohodnotenie zdrojov: Zmapovanie finančných, materiálnych, ľudských a technologických kapacít.
- Analýza strategickej medzery: Porovnanie súčasného stavu s požadovaným cieľom.
- Analýza portfólia aktivít: Hodnotenie aktuálnej štruktúry a jej odchýlok od želanej podoby.
- Formulácia strategických variantov: Návrh a hodnotenie možností v oblasti technológií, vývoja a distribúcie.
- Definícia politík: Určenie prístupov v strategických segmentoch – rast, udržanie alebo ústup.
- Vypracovanie akčných plánov: Detailné rozpracovanie krokov potrebných na realizáciu vybranej stratégie vrátane alokácie zdrojov a časových harmonogramov.
- Systém monitorovania a kontroly: Zavedenie mechanizmov na sledovanie priebehu implementácie stratégie a hodnotenie dosiahnutých výsledkov s cieľom zabezpečiť flexibilitu a možnosť korekcií.
Strategické plánovanie predstavuje komplexný proces, ktorý vyžaduje dôkladnú prípravu, analýzu a participáciu viacerých zainteresovaných strán. Jeho správne zvládnutie umožňuje podnikom lepšie reagovať na meniace sa prostredie, využiť dostupné príležitosti a minimalizovať riziká. Vďaka tomu sú schopné zabezpečiť svoj dlhodobý rast a konkurencieschopnosť na trhu.
Úspešná implementácia stratégie závisí nielen od dobre vypracovaného plánu, ale aj od schopnosti organizácie adaptovať sa a pružne reagovať na neočakávané situácie. Preto by strategické plánovanie malo byť dynamickým a kontinuálnym procesom, ktorý sa pravidelne reviduje a aktualizuje podľa aktuálnych potrieb a podmienok.
