Základné charakteristiky strategických cieľov podniku
Strategické ciele podniku predstavujú fundamentálne usmernenia jeho ďalšieho rozvoja. Ich hlavným významom je, že sú z hľadiska podniku rozhodujúce, pretože definujú celkový smer a priority organizácie. Z pohľadu časového horizontu sú to spravidla konečné ciele, ktoré si podnik stanovuje pre dlhodobé obdobie, často s výhľadom na päť a viac rokov. Ich charakter je preto dlhodobý a slúžia ako základ pre ďalšie plánovanie a operatívne rozhodovanie.
Okrem toho majú strategické ciele existenčný význam, keďže sú úzko späté s prežitím podniku na trhu a zabezpečením jeho konkurencieschopnosti v meniacom sa podnikateľskom prostredí.
Hierarchický systém cieľov podniku
Podnikové ciele sa štruktúrujú do viacerých úrovní, ktoré reflektujú ich časové a organizačné pôsobenie.
Podľa časového horizontu
- Krátkodobé ciele – zameriavajú sa na okamžité alebo krátkodobé výsledky, ktoré je potrebné dosiahnuť. Typicky ide o cieľe, ktoré sú súčasťou ročného alebo kvartálneho plánovania a ich cieľom je zvýšenie efektívnosti a hospodárnosti podnikových procesov.
- Dlhodobé ciele – definujú požadované výsledky a ambície podniku na obdobie piatich a viac rokov. Ide o ciele, ktoré slúžia ako strategické usmernenie a môžu zahŕňať expanziu na nové trhy, rozvoj produktov alebo investície do inovácií.
Podľa rozsahu pôsobnosti
- Poslanie podniku – vyjadruje základný účel a zmysel existencie organizácie, jej základnú úlohu v spoločnosti.
- Podnikové ciele – sú špecifikované na úrovni celého podniku a odrážajú jeho strategický zámer.
- Ciele podnikateľských jednotiek – zamerané na jednotlivé divízie či segmenty podniku, ktoré majú svoje špecifiká a samostatné ciele.
- Ciele vyšších útvarov – vytvárajú rámec pre strategické a takticko-operatívne aktivity vyšších manažerských úrovní.
- Ciele nižších útvarov – definujú konkrétne úlohy vo vnútorných oddeleniach a tímoch podniku.
- Ciele jednotlivcov – individuálna výkonnosť a príspevok zamestnancov k dosahovaniu celkových cieľov podniku.
Proces formulácie cieľov podľa Henryho Mintzberga
Formulácia cieľov nie je jednoduchým procesom, ale výsledkom dynamickej interakcie rôznych vnútorných a vonkajších síl, ako aj jednotlivých aktérov, ktorí usilujú o presadenie vlastných záujmov alebo aspoň o ovplyvnenie smerovania podniku.
Externé vplyvy
Externé vplyvy sú pôsobenia, ktoré prichádzajú zvonka a sú reprezentované štyrmi základnými kategóriami aktérov: vlastníci, obchodní partneri, odbory, spotrebitelia a štátne orgány. Tieto skupiny využívajú rôzne formy presadzovania svojich záujmov, napríklad:
- spoločenské normy a štandardy
- legislatívne rámce a zákony
- priama kontrola zo strany vlastníkov
- formálne koalície externých aktérov, ktoré môžu byť dominantné, rozdelené alebo pasívne
Interné vplyvy
Interné vplyvy predstavujú pôsobenia zo strany vnútorných organizačných jednotiek a aktérov, medzi ktoré patria vrcholový manažment, línioví vedúci, technické a pomocné funkčné útvary, ako aj operačné tímy. Prostriedky na dosahovanie súladu s cieľmi zahŕňajú:
- personálnu kontrolu – napríklad odmeňovanie, hodnotenie výkonu, rozmiestňovanie zamestnancov alebo prepúšťanie
- administratívne mechanizmy riadenia
- politické nástroje – využívané na zabezpečenie konformity s deklarovanými cieľmi
- ideologické prostriedky – napríklad firemná kultúra a hodnoty
Typy koalícií vnútri podniku
V rámci interných štruktúr existujú rôzne typy koalícií, ktoré ovplyvňujú spôsob formulácie cieľov:
- byrokratické
- autokratické
- ideologické
- meritokratické
- politizujúce
Formy organizačných štruktúr a ich prístup k cieľom
Výsledkom interakcie uvedených vplyvov a koalícií je vznik rôznych organizačných štruktúr, ktoré odlišne pristupujú k formulácii a realizácii cieľov:
- Súvislá reťaz – cieľ je vnútený zvonku a existuje silná vnútorná koalícia okolo vedenia, ktorá dôveruje externému dominujúcemu aktérovi. Ciele sú postupne prenášané do organizačnej štruktúry prostredníctvom administratívneho riadenia a pravidiel.
- Uzavretý systém – charakterizovaný pasívnou externou koalíciou a silnou vnútornou koalíciou vedúcich pracovníkov. Fixácia cieľov prebieha formalizovaným spôsobom, často prostredníctvom politických procesov a transakcií.
- Direktívna štruktúra – vytvára ju pasívna externá koalícia a autokratická vnútorná štruktúra, v ktorej koordinátor osobne definuje ciele a riadi ich realizáciu.
- Misionárska štruktúra – v centre je silná ideológia, ktorá určuje, že všetky aktivity sú v súlade s poslaním podniku. Ciele sú stanovované neformálnym spôsobom a všetci zamestnanci sa snažia o ich naplnenie.
- Profesionálna štruktúra – slabosť formálneho riadenia a kontroly bráni jednoznačnej formalizácii cieľov, ktoré sú definované podľa odborných kritérií.
- Konfliktná štruktúra – vnútorné politické boje a nezhody bránia jasnej formulácii a realizácii cieľov.
Strategické ciele podniku podľa Petra Druckera
Peter Drucker, uznávaný odborník na manažment, definoval osem hlavných skupín strategických cieľov, ktoré by mal podnik sledovať pre zabezpečenie úspešného a udržateľného rozvoja:
- Pozícia na trhu – cieľovo definovaný podiel na trhu, ktorý chce podnik dosiahnuť a udržať.
- Inovácia – úlohy spojené so zavádzaním nových výrobkov, služieb a procesov, ako aj znižovaním nákladov.
- Produktivita – efektívne a účinné využívanie dostupných zdrojov na maximalizáciu výstupov.
- Materiálne a finančné zdroje – spôsob optimalizovaného využitia základných podnikových zdrojov.
- Ziskovosť – merateľné ciele týkajúce sa výnosov vlastníkov a mechanizmy na ich hodnotenie.
- Výkonnosť a rozvoj riadiacich pracovníkov – očakávané výsledky, ktoré má manažment dosiahnuť v oblasti riadenia a rozvoja podniku.
- Výkonnosť a postoje pracovníkov – stanovenie špecifických úrovní výkonu zamestnancov a spôsobov ich merania.
- Vzťahy s verejnosťou – ciele zamerané na budovanie a udržiavanie pozitívneho obrazu podniku v očiach verejnosti a iných zainteresovaných strán.
