Prvá svetová vojna (1914-1918) bola globálny konflikt s hlbokými príčinami v nacionalizme, militarizme a alianciách, ktorý zásadne zmenil geopolitiku, politiku a spoločnosť, prerušil staré impériá a formoval moderný svet.

Prvá balkánska vojna (1912–1913) výrazne oslabila Osmanskú ríšu, zmenila mocenské pomery na Balkáne a zvýraznila vnútorné konflikty, ktoré prispeli k destabilizácii regiónu a pripravili pôdu pre vypuknutie prvej svetovej vojny.

Rusko-japonská vojna (1904–1905) zmenila globálne mocenské pomery, posilnila Japonsko ako ázijskú veľmoc a oslabila Rusko, čo viedlo k revolučným nepokojom a preformátovaniu medzinárodných aliancií pred prvou svetovou vojnou.

Druhá búrska vojna (1899–1902) bola konflikt medzi Britmi a Búrmi o kontrolu bohatých území, pričom britské víťazstvo viedlo k anexii búrskej oblasti a zásadným politickým zmenám v Južnej Afrike.

Berlínska konferencia 1884-85 zasadila základy európskej koloniálnej expanzie v Afrike, rozdelila kontinent bez ohľadu na pôvodné hranice a spôsobila dlhodobé sociálne, politické a ekonomické problémy.

Dlhá hospodárska depresia (1873–1890) spôsobila globálny ekonomický pokles, masívnu nezamestnanosť, reštrukturalizáciu priemyslu a sociálne napätie, čím ovplyvnila politiku a vývoj moderných ekonomických princípov.

Druhá balkánska vojna v roku 1913 zmenila geopolitiku Balkánu po rozdelení území po prvej vojne. Konflikt oslabil Bulharsko, posilnil Srbsko, Grécko a Rumunsko a prispel k napätiu pred vypuknutím prvej svetovej vojny.

Útok na Pearl Harbor v roku 1941 viedol k vstupu USA do druhej svetovej vojny, zmenil globálnu vojenskú rovnováhu a urýchlil porážku Osi. Dnes je miestom pamiatky obetí a symbolom hrdinstva.

Španielska občianska vojna (1936–1939) vznikla z politických a spoločenských rozporov, skončila víťazstvom nacionalistov a viedla k autoritárskej diktatúre, masovým represáliám a významnému medzinárodnému dopadu pred druhou svetovou vojnou.

Japonská invázia do Mandžuska v roku 1931 viedla k okupácii regiónu, založeniu bábkového štátu Mandžukuo a zosilneniu japonskej moci v Ázii, čo výrazne ovplyvnilo geopolitiku a prispelo k druhej čínsko-japonskej vojne.

Suezská kríza 1956 vznikla znárodnením Suezského prieplavu Egyptom, čo vyvolalo vojenskú intervenciu Británie, Francúzska a Izraela. Konflikt mal výrazné geopolitické dôsledky a posilnil nezávislosť Blízkeho východu.

Kórejská vojna (1950–1953) výrazne ovplyvnila geopolitiku Ázie a studenú vojnu, rozdelila Kóreu na dva štáty a zosilnila medzinárodné napätie, ktoré pretrváva dodnes v podobe trvalých diplomatických a vojenských konfliktov.

Berlínska blokáda z roku 1948-49 ukázala napätie medzi Západom a Sovietskym zväzom, vyvolala letecký most na zásobovanie a výrazne posilnila rozdelenie Nemecka, čím výrazne prispela k začiatku studenej vojny.

Bombardovanie Hirošimy a Nagasaki v roku 1945 prinieslo prvé použitie jadrových zbraní, urýchlilo koniec druhej svetovej vojny a zásadne ovplyvnilo vojenské technológie, medzinárodné vzťahy a globálnu bezpečnosť.

Rwandská genocída v roku 1994 viedla k masovému vyvražďovaniu Tutsiov a mierumilovných Hutuov, intenzívnemu etnickému násiliu a politickej nestabilite, pričom medzinárodná reakcia bola kritizovaná za pasivitu.

Obliehanie Sarajeva (1992–1996) prinieslo rozsiahlu humanitárnu krízu, zničenie kultúrneho dedičstva a prehĺbenie etnických napätí. Mesto sa po vojne postupne obnovovalo a stalo symbolom odolnosti a zmierenia.

Vojna v Perzskom zálive v roku 1990-1991 vznikla po irackej invázii do Kuvajtu, vyvolala medzinárodnú koalíciu a ukázala inovatívne vojenské technológie, pričom zásadne ovplyvnila geopolitiku Blízkeho východu a globálny energetický trh.

Iránsko-iracká vojna 1980–1988 bola výsledkom územných a ideologických sporov, priniesla masívne škody a obete, použitie chemických zbraní a výrazne ovplyvnila stabilitu a geopolitiku Blízkeho východu.

Sovietska invázia do Afganistanu v roku 1979 vyvolala dlhý konflikt, ktorý destabilizoval krajinu, podkopal ZSSR a vplýval na globálnu geopolitiku, zatiaľ čo Západ podporoval afganských povstalcov proti sovietskym silám.

Ropná kríza spôsobuje cenové šoky a ekonomickú neistotu v dôsledku politických konfliktov, environmentálnych udalostí a kartelových rozhodnutí, čo vedie k potrebe rozvoja obnoviteľných zdrojov a zvýšenej energetickej efektívnosti.

Invázia vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 potlačila reformy pražskej jari, ukončila liberalizáciu a priniesla tvrdú kontrolu komunistického režimu s výraznými politickými a spoločenskými následkami pre Československo.

Vietnamská vojna (1950–1975) bola ideologický konflikt medzi komunistickým Severným a prozápadným Južným Vietnamom, s významným zapojením USA. Vojna spôsobila milióny obetí a trvalé spoločenské, politické i environmentálne dôsledky.

Karibská raketová kríza z októbra 1962 predstavovala kritický moment studenej vojny, odhalila nebezpečenstvo jadrových zbraní a viedla k zlepšeniu komunikácie medzi USA a ZSSR a posilneniu medzinárodnej kontroly jadrových zbraní.

Berlínska kríza vyostrovala štýl studenej vojny, symbolizovala rozdelenie Berlína a Nemecka, vyústila do sovietskej blokády a západného leteckého mosta, ktorý posilnil odpor proti sovietskej politike.