Vojna v Perzskom zálive v roku 1990-1991 vznikla po irackej invázii do Kuvajtu, vyvolala medzinárodnú koalíciu a ukázala inovatívne vojenské technológie, pričom zásadne ovplyvnila geopolitiku Blízkeho východu a globálny energetický trh.

Iránsko-iracká vojna 1980–1988 bola výsledkom územných a ideologických sporov, priniesla masívne škody a obete, použitie chemických zbraní a výrazne ovplyvnila stabilitu a geopolitiku Blízkeho východu.

Sovietska invázia do Afganistanu v roku 1979 vyvolala dlhý konflikt, ktorý destabilizoval krajinu, podkopal ZSSR a vplýval na globálnu geopolitiku, zatiaľ čo Západ podporoval afganských povstalcov proti sovietskym silám.

Ropná kríza spôsobuje cenové šoky a ekonomickú neistotu v dôsledku politických konfliktov, environmentálnych udalostí a kartelových rozhodnutí, čo vedie k potrebe rozvoja obnoviteľných zdrojov a zvýšenej energetickej efektívnosti.

Invázia vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 potlačila reformy pražskej jari, ukončila liberalizáciu a priniesla tvrdú kontrolu komunistického režimu s výraznými politickými a spoločenskými následkami pre Československo.

Vietnamská vojna (1950–1975) bola ideologický konflikt medzi komunistickým Severným a prozápadným Južným Vietnamom, s významným zapojením USA. Vojna spôsobila milióny obetí a trvalé spoločenské, politické i environmentálne dôsledky.

Karibská raketová kríza z októbra 1962 predstavovala kritický moment studenej vojny, odhalila nebezpečenstvo jadrových zbraní a viedla k zlepšeniu komunikácie medzi USA a ZSSR a posilneniu medzinárodnej kontroly jadrových zbraní.

Berlínska kríza vyostrovala štýl studenej vojny, symbolizovala rozdelenie Berlína a Nemecka, vyústila do sovietskej blokády a západného leteckého mosta, ktorý posilnil odpor proti sovietskej politike.

Obchodný spor medzi USA a Čínou vznikol z dôvodu nevyváženého obchodu, ochrany duševného vlastníctva a ciel, čo ovplyvnilo globálne trhy, zvýšilo ceny a spôsobilo presun výroby do iných krajín.

Migračná kríza v Európe prináša politické, sociálne a ekonomické výzvy súvisiace s vojnovými konfliktmi, ekonomikou a klimatickými zmenami, vyžadujúc koordinované riešenia, integráciu a medzinárodnú spoluprácu.

Občianska vojna v Sýrii od roku 2011 vyústila do rozsiahlej humanitárnej krízy, s mnohými mŕtvymi a miliónmi utečencov. Konflikt zahŕňa vládne sily, povstalecké skupiny, kurdské milície a ich zahraničných podporovateľov.

Fukušimská jadrová havária v roku 2011 vznikla po zemetrasení a tsunami, ktoré poškodili chladenie reaktorov, spôsobujúc únik rádioaktivity. Mala vážne ekologické, zdravotné a sociálne dôsledky, ovplyvnila bezpečnosť jadrovej energetiky glo

Grécka dlhová kríza vznikla kvôli nadmernému zadlžovaniu, slabým daňovým príjmom a globálnej finančnej kríze, čo spôsobilo hlbokú recesiu, vysokú nezamestnanosť a vyvolalo medzinárodnú pomoc s prísnymi reformami.

Hurikán Katrina v roku 2005 spôsobil rozsiahle škody a vyše 1 800 obetí v USA, najmä v New Orleans, a vyvolal zásadné zmeny v krízovom riadení, meteorológii a urbanistickom plánovaní.

Tsunami v Indickom oceáne vznikajú podmorskými zemetraseniami, spôsobujú obrovské škody na životoch, infraštruktúre a životnom prostredí. Moderné varovné systémy a príprava zlepšujú ochranu pred ďalšími katastrofami.

Invázia do Iraku v roku 2003 spôsobila pád Saddáma Husajna, dlhodobú destabilizáciu krajiny a sektárske konflikty. Konflikt zároveň poškodil reputáciu USA a vyvolal otázky o legitímnosti vojenských zásahov podľa medzinárodného práva.

Vojna v Afganistane od roku 2001 priniesla dlhodobý ozbrojený konflikt, devastáciu infraštruktúry, utečenecké krízy aj geopolitické napätie. Po stiahnutí zahraničných vojsk vládne neistota a veľké výzvy pre budúcnosť krajiny.

Kosovská vojna 1998–1999 vznikla z etnických napätí medzi Albáncami a Srbmi, sprevádzaných represáliami a násilím. Intervencia NATO ukončila konflikt, no región zostáva poznačený ekonomickou devastáciou a pretrvávajúcimi napätiami.

Geopolitické napätie pri Červenom mori a Hormuzskom prielive ohrozuje energetické trasy zásobujúce tri kontinenty, čo môže destabilizovať globálnu ekonomiku a vyžaduje diplomatické a bezpečnostné riešenia pre udržanie stability.

Banková kríza Silicon Valley Bank odhalila riziká vysokého zamerania na technologický sektor a nedostatočné riadenie likvidity, čo spôsobilo šoky v startupovom ekosystéme a vyvolalo potrebu prísnejšieho regulačného dohľadu.

Energetická kríza v Európe v roku 2024 spôsobená obmedzením plynu, rastom dopytu a vysokými nákladmi ohrozuje hospodárstvo aj domácnosti, čo podnietilo EÚ k podpore obnoviteľných zdrojov a modernizácii energetiky.