Veľká severná vojna (1700–1721) zmenila mocenské pomery v severnej Európe, priniesla vzostup Ruska po víťazstve pri Poltave a oslabila švédsku nadvládu, čím ovplyvnila politiku, ekonomiku a medzinárodné vzťahy regiónu.

Tridsaťročná vojna (1618–1648) formovala Európu zasadením náboženských, politických a ekonomických konfliktov, vyústila do Vestfálskeho mieru, ktorý zaviedol princíp štátnej suverenity a zmenil mocenskú rovnováhu.

Porážka španielskej armady v roku 1588 znamenala úpadok morskej hegemonie Španielska a vzostup Anglicka ako námornej veľmoci, čo zásadne ovplyvnilo európsku geopolitiku a vývoj námorných stratégií.

Sedemročná vojna (1756–1763) zmenila geopolitiku 18. storočia, upevnila britskú mocnosť a oslabila Francúzsko, posilnila Prusko v Európe a ovplyvnila vojenskú taktiku i diplomatické vzťahy.

Veľká hospodárska kríza z 20. rokov 20. storočia spôsobila globálny ekonomický kolaps, masovú nezamestnanosť, sociálnu nestabilitu a posilnenie autoritárskych režimov. Obmedzenie obchodu a finančná bublina výrazne prehĺbili krízu.

Hyperinflácia vo Weimarsku bola spôsobená povojnovými reparáciami, masívnou tlačou peňazí a ekonomickou nestabilitou, čo viedlo k dramatickému znehodnoteniu meny a spoločenským otrasom. Stabilizáciu priniesla nová mena Rentenmark.

Versaillská zmluva ukončila 1. svetovú vojnu, stanovila tvrdé podmienky pre Nemecko a zmenila európsku mapu. Jej dôsledky prispeli k hospodárskej kríze a vzostupu extrémizmu, ovplyvňujúc vznik druhej svetovej vojny.

Prvá svetová vojna (1914-1918) bola globálny konflikt s hlbokými príčinami v nacionalizme, militarizme a alianciách, ktorý zásadne zmenil geopolitiku, politiku a spoločnosť, prerušil staré impériá a formoval moderný svet.

Prvá balkánska vojna (1912–1913) výrazne oslabila Osmanskú ríšu, zmenila mocenské pomery na Balkáne a zvýraznila vnútorné konflikty, ktoré prispeli k destabilizácii regiónu a pripravili pôdu pre vypuknutie prvej svetovej vojny.

Rusko-japonská vojna (1904–1905) zmenila globálne mocenské pomery, posilnila Japonsko ako ázijskú veľmoc a oslabila Rusko, čo viedlo k revolučným nepokojom a preformátovaniu medzinárodných aliancií pred prvou svetovou vojnou.

Druhá búrska vojna (1899–1902) bola konflikt medzi Britmi a Búrmi o kontrolu bohatých území, pričom britské víťazstvo viedlo k anexii búrskej oblasti a zásadným politickým zmenám v Južnej Afrike.

Berlínska konferencia 1884-85 zasadila základy európskej koloniálnej expanzie v Afrike, rozdelila kontinent bez ohľadu na pôvodné hranice a spôsobila dlhodobé sociálne, politické a ekonomické problémy.

Dlhá hospodárska depresia (1873–1890) spôsobila globálny ekonomický pokles, masívnu nezamestnanosť, reštrukturalizáciu priemyslu a sociálne napätie, čím ovplyvnila politiku a vývoj moderných ekonomických princípov.

Druhá balkánska vojna v roku 1913 zmenila geopolitiku Balkánu po rozdelení území po prvej vojne. Konflikt oslabil Bulharsko, posilnil Srbsko, Grécko a Rumunsko a prispel k napätiu pred vypuknutím prvej svetovej vojny.

Útok na Pearl Harbor v roku 1941 viedol k vstupu USA do druhej svetovej vojny, zmenil globálnu vojenskú rovnováhu a urýchlil porážku Osi. Dnes je miestom pamiatky obetí a symbolom hrdinstva.

Španielska občianska vojna (1936–1939) vznikla z politických a spoločenských rozporov, skončila víťazstvom nacionalistov a viedla k autoritárskej diktatúre, masovým represáliám a významnému medzinárodnému dopadu pred druhou svetovou vojnou.

Japonská invázia do Mandžuska v roku 1931 viedla k okupácii regiónu, založeniu bábkového štátu Mandžukuo a zosilneniu japonskej moci v Ázii, čo výrazne ovplyvnilo geopolitiku a prispelo k druhej čínsko-japonskej vojne.

Suezská kríza 1956 vznikla znárodnením Suezského prieplavu Egyptom, čo vyvolalo vojenskú intervenciu Británie, Francúzska a Izraela. Konflikt mal výrazné geopolitické dôsledky a posilnil nezávislosť Blízkeho východu.

Kórejská vojna (1950–1953) výrazne ovplyvnila geopolitiku Ázie a studenú vojnu, rozdelila Kóreu na dva štáty a zosilnila medzinárodné napätie, ktoré pretrváva dodnes v podobe trvalých diplomatických a vojenských konfliktov.

Berlínska blokáda z roku 1948-49 ukázala napätie medzi Západom a Sovietskym zväzom, vyvolala letecký most na zásobovanie a výrazne posilnila rozdelenie Nemecka, čím výrazne prispela k začiatku studenej vojny.

Bombardovanie Hirošimy a Nagasaki v roku 1945 prinieslo prvé použitie jadrových zbraní, urýchlilo koniec druhej svetovej vojny a zásadne ovplyvnilo vojenské technológie, medzinárodné vzťahy a globálnu bezpečnosť.

Rwandská genocída v roku 1994 viedla k masovému vyvražďovaniu Tutsiov a mierumilovných Hutuov, intenzívnemu etnickému násiliu a politickej nestabilite, pričom medzinárodná reakcia bola kritizovaná za pasivitu.

Obliehanie Sarajeva (1992–1996) prinieslo rozsiahlu humanitárnu krízu, zničenie kultúrneho dedičstva a prehĺbenie etnických napätí. Mesto sa po vojne postupne obnovovalo a stalo symbolom odolnosti a zmierenia.

Vojna v Perzskom zálive v roku 1990-1991 vznikla po irackej invázii do Kuvajtu, vyvolala medzinárodnú koalíciu a ukázala inovatívne vojenské technológie, pričom zásadne ovplyvnila geopolitiku Blízkeho východu a globálny energetický trh.