Pôvodný význam pojmu stratégia
Termín „stratégia“ vychádza z gréckych slov stratos (armáda) a agos (viesť). Pôvodne stratégia znamenala prípravu pred začiatkom konfliktu – ide o určenie miesta, času a prostriedkov potrebných na dosiahnutie cieľov. Tieto ciele sa môžu meniť v závislosti od vývoja konfliktu, pričom základnou snahou je dosiahnuť úspech. Funkcia najvyššieho veliteľa v starovekom Grécku, známa ako strategos, symbolizovala umenie vedenia vojny a prekonanie nepriateľa. Podľa Slávika v diele „Stratégia podniku“ je pojem odvodený od gréckeho slova „stratos“, pôvodne označoval umenie a vedu, ako riadiť vojenské operácie a veliť vojskám.
Definície stratégie podľa významných autorov
Definícia stratégie podľa Alfreda Chandlera
Stratégia je definovaná ako stanovenie základných dlhodobých (DD) cieľov podniku, spôsobov ich dosahovania a alokácia zdrojov potrebných na realizáciu týchto cieľov. Ide o komplexný súbor cieľov, prostriedkov a zdrojov, ktorý formuje smerovanie organizácie.
Definícia podľa Michaela Portera
Podľa Michaela Portera predstavuje konkurenčná stratégia určenie strategickej skupiny a jej pozície v rámci odvetvia. Stratégia je kombináciou cieľov a prostriedkov, respektíve súborom opatrení, ktoré podnik prijíma na dosiahnutie konkurenčnej výhody na trhu.
Definícia stratégie podľa Clémenta Poiriera
Stratégia je podľa Poiriera súbor kolektívnych, cieľovo orientovaných, intelektuálnych alebo fyzických akcií, ktoré sú plánované, pripravované a realizované v konfliktnom prostredí, pričom reflektujú kontrastné záujmy účastníkov.
Definícia podľa J. B. Quinna
J. B. Quinn definuje stratégiu ako model alebo plán, ktorý integruje hlavné ciele podniku, politiky a aktivity do súdržného, koherentného celku, ktorý umožňuje efektívne dosahovanie podnikových cieľov.
Spoločné prvky stratégie v oblasti vojenstva a ekonomiky
- Príprava na konflikt – aktivity realizované pred samotným stretom s protivníkom alebo konkurenčným subjektom.
- Taktika – koordinácia a kombinácia dostupných prostriedkov počas priebehu konfliktu alebo konkurenčného boja.
- Ciele a prostriedky – jasné definovanie cieľov a prostriedkov potrebných na ich dosiahnutie.
Rozdiely medzi strategickým manažmentom, dlhodobým a strategickým plánovaním
Dlhodobé plánovanie
Dlhodobé plánovanie nezahŕňa komplexné aspekty stratégie. Ide o snahu predvídať a nastaviť ciele na dlhšie obdobie, avšak ekonomické vplyvy často obmedzujú jeho efektívnosť a realistickosť, čo sťažuje presné plánovanie na dlhý čas.
Strategické plánovanie
Strategické plánovanie kombinuje dlhodobé plány s konkrétnou stratégiou, ktorá je analyzovaná a rozpracovaná priamo v rámci plánovacieho procesu. Je charakteristické prípravou viacerých variantov plánov, ktoré umožňujú reagovať na možné zmeny, hoci samotný plán je do určitej miery fixný a nedokáže zachytiť všetky možné alternatívy vzhľadom na dynamickosť prostredia.
Strategický manažment
Strategický manažment predstavuje proces kontinuálnej úpravy a revitalizácie stratégie. Jeho podstata spočíva v schopnosti adaptovať stratégiu podľa aktuálnej situácie na trhu a v podniku. Zahŕňa pravidelný monitorovací a riadiaci proces, ktorého cieľom je zabezpečiť potrebnú flexibilitu a konkurencieschopnosť organizácie v meniacich sa podmienkach.
Charakteristické znaky strategických procesov
- Dlhodobé účinky – rozhodnutia majú vplyv na dlhodobú existenciu podniku alebo systému.
- Zameranie na prežitie celku – aktivity sú orientované na udržanie fungovania a rozvoja systému ako celku.
- Nemožnosť extrapolácie – minulé trendy nemusia byť pre budúcnosť relevantné alebo zachované.
- Novosť a neopakovateľnosť – strategické rozhodnutia často prinášajú jedinečné a špecifické riešenia.
- Variantnosť riešení – existuje viacero možných prístupov a alternatívnych scenárov.
- Vysoký počet stupňov voľnosti – veľké množstvo rozhodnutí a možností ovplyvňuje vývoj systému.
- Strategické zlomy – dochádza k zásadným zmenám a prelomovým momentom v riadení a plánovaní.
- Komplexnosť a rozsah problémov – riešenia musia zohľadňovať široké spektrum faktorov a záujmov.
- Protichodnosť produktov – niektoré rozhodnutia môžu prinášať konflikty medzi rôznymi cieľmi alebo produktmi.
- Zložitosť a mnohofaktorovosť – strategické procesy zahrňujú mnohé vzájomne prepojené faktory.
- Nelineárne závislosti – dopady rozhodnutí nemusia byť priamo úmerné alebo ľahko predvídateľné.
- Nevratnosť procesov – určité kroky sú ireverzibilné a ich následky nemožno jednoducho zvrátiť.
- Existencia prahových efektov – niektoré zmeny vyvolávajú výrazné, často neprelomiteľné, posuny v systéme.
