Prejavy internacionalizácie v stratégii organizácie
Vnútorná štruktúra a organizácia medzinárodne pôsobiacich podnikov je výrazne ovplyvnená stupňom internacionalizácie aktivít a medzinárodnou stratégiou, ktorú spoločnosť uplatňuje. Kľúčovým faktorom je, do akej miery zostáva firma orientovaná na domáci trh a od neho čerpá svoje zdroje, pričom rozhodovacie procesy sa postupne presúvajú k zahraničným trhom a zdrojom v globalizovanej svetovej ekonomike.
Mieru internacionalizácie možno vyjadriť rôznymi ukazovateľmi, napríklad:
- podielom výkonov realizovaných v zahraničných jednotkách na celkovom výkone firmy,
- percentuálnym zastúpením zahraničných pracovníkov na celkovom počte zamestnancov,
- podielom zisku vytvoreného v zahraničí,
- podielom zahraničnej účtovnej hodnoty na celkovej účtovnej hodnote firmy,
- alebo počtom krajín, v ktorých má firma svoje zastúpenie.
Proces internacionalizácie prechádza obvykle niekoľkými vývojovými fázami, ktoré výrazne ovplyvňujú organizačnú štruktúru a strategické rozhodovania spoločnosti:
- založenie dcérskej spoločnosti
- vznik medzinárodnej divízie
- transformácia na globálnu organizáciu
Fázy internacionalizácie podnikania
Založenie dcérskej spoločnosti ako počiatočná fáza internacionalizácie
Keď sa podnik rozhodne pre občasný vývoz svojich výrobkov, zvyčajne najskôr ustanoví funkciu exportného a importného manažéra, ktorý je väčšinou podriadený vedúcemu marketingového oddelenia. S rozširovaním rozsahu vyvážaných výrobkov a narastajúcim počtom a rozmanitosťou zahraničných obchodných operácií sa exportno-importné oddelenie môže vyvinúť do samostatného útvaru, priamo podriadeného výkonnému riaditeľovi.
Založenie dcérskej spoločnosti v zahraničí prichádza na rad vtedy, keď dochádza k presunu výrobnej činnosti za hranice domáceho trhu. Za významnú výhodu sa považuje fungovanie zahraničnej dcérskej spoločnosti ako profit centra, čiže jednotky hodnotenej podľa generovaného zisku, čo zvyšuje efektivitu riadenia a kontrolu hospodárskych výsledkov.
Rozvoj medzinárodnej divízie v druhej fáze internacionalizácie
Vznik medzinárodnej divízie nastáva v momente, keď zahraničné aktivity začínajú významovo konkurovať domácej činnosti podniku. Firma presúva na zahraničné trhy nielen distribúciu, ale aj niektoré výrobné procesy, často v podobe menej náročných operácií.
Vzhľadom na rozširujúci sa objem zahraničných aktivít sa vytvára potreba zoskupiť zahraničné dcérske spoločnosti do samostatnej medzinárodnej divízie. Výskum a vývoj nových výrobkov a technológií pritom zostávajú prevažne zamerané na domáci trh, pričom špecializovaný tím sa venuje zahraničným trhom a identifikuje potenciálne firmy na akvizíciu.
Hybridná organizačná štruktúra globálnej korporácie
Globálna organizačná štruktúra podniku nadobúda z hľadiska štruktúry hybridný charakter, ktorý kombinuje niekoľko dimenzií a úrovní:
- globálne strategické podnikateľské jednotky (GSBU – Global Strategy Business Units) – vytvárané na centrálnej úrovni pre celú korporáciu a zamerané na strategické riadenie jednotlivých segmentov trhu,
- regionálne centrály a miestne vedenie – zodpovedné za rozvoj a upevňovanie pozície na miestnych trhoch,
- centrálne funkcie korporácie – ktoré zabezpečujú tvorbu a realizáciu strategických rozhodnutí s ohľadom na záujmy celej korporácie,
- centrá zdieľaných služieb (GBServices) – poskytujú podporu dcérskym spoločnostiam s nízkymi nákladmi, rýchlo a kvalifikovane.
Globálna organizácia ako najvyššie štádium internacionalizácie
Globálna organizácia predstavuje štádium, keď je organizačná štruktúra plne prispôsobená vysoko integrovaným firemným stratégiám. Vedenie spoločnosti už nerozlišuje medzi domácimi a zahraničnými aktivitami, ale pristupuje k obom ako k rovnocenným súčastiam podniku. Všetky rozhodnutia sú orientované na svetový trh ako jeden jednotný celok a kladú dôraz na maximalizáciu efektívnosti celej korporácie.
Strategické prístupy v medzinárodnom podnikaní
V oblasti medzinárodného podnikania sa stretávajú nielen ekonomické a racionálne motivácie, ale často aj osobné ambície, politické záujmy či intuícia. Rozhodovanie v globálnom prostredí je preto komplexné a vyžaduje dôkladné zvažovanie mnohých faktorov.
Top manažment každej spoločnosti musí zvládnuť dve najdôležitejšie úlohy:
- definovať strategický smer podniku,
- vytvoriť vhodné organizačné štruktúry zabezpečujúce efektívnu realizáciu stratégie.
Nástrojom, ktorý prevádza strategické ciele do praxe, je strategický plán. V ňom sa rozhoduje o alokácii zdrojov medzi jednotlivé projekty, podnikateľské jednotky, regionálne trhy, strategické aliancie a akvizície. Proces strategického plánovania v medzinárodných korporáciách je náročný vzhľadom na potrebu analyzovať a porozumieť rôznorodým regiónom a trhom.
Prvky strategického riadenia v medzinárodnej korporácii
Medzinárodné podniky využívajú rôzne nástroje strategického manažmentu, ktoré často vyžadujú modifikáciu tradičných konkurenčných stratégií. Podnikateľské správanie v globálnom prostredí zahŕňa ďalšie dimenzie, ako napríklad:
- segmentáciu trhu a úroveň integrácie a koordinácie medzi geografickými a organizačnými jednotkami (modely Portera),
- adaptáciu manažérskeho štýlu, firemnej kultúry a obchodnej stratégie vzhľadom na lokálne trhy,
- dynamický kontext internacionálneho prostredia so zohľadnením konfliktných síl ovplyvňujúcich strategické rozhodnutia podľa modelu troch determinantov internacionalizácie autorov Prahalada a Doza.
Internacionalizácia podľa modelu diamantu M. E. Portera
Interakcia medzi organizáciou a jej medzinárodnou stratégiou možno efektívne pochopiť pomocou konceptu diamantu Michael E. Portera. V rámci podniku prebiehajú podľa Portera viaceré dôležité primárne procesy:
- nákup a zásobovacia logistika,
- výroba a výrobné operácie,
- vnútropodniková logistika a distribúcia,
- predaj vrátane propagácie a marketingu,
- sprievodné služby a zákaznícky servis.
Aby mohli byť primárne procesy realizované efektívne, podnik musí zabezpečiť aj sekundárne, tzv. podporné procesy:
- podniková infraštruktúra,
- rozvoj a inovácie technológií,
- riadenie ľudských zdrojov,
- obstarávateľské činnosti.
