Prejavy internacionalizácie v stratégii organizácie
Organizácia medzinárodne činných podnikov je výrazne ovplyvnená stupňom internacionalizácie ich činností a medzinárodnou stratégiou, ktorú daná spoločnosť aplikuje. Základným faktorom je, do akej miery zostáva firma orientovaná na domáci trh, z ktorého čerpá svoje zdroje, a naopak, ako výrazne smeruje k zahraničným trhom a globálnej ekonomike. Stupeň internacionalizácie sa vyjadruje napríklad podielom výkonov realizovaných v zahraničných pobočkách, podielom zahraničných zamestnancov na celkovom počte pracovníkov, percentom zisku dosahovaného zo zahraničných aktivít, či podielom zahraničnej účtovnej hodnoty na celkovej účtovnej hodnote spoločnosti. Ďalším ukazovateľom môže byť aj počet krajín, v ktorých má firma svoje zastúpenie.
Proces internacionalizácie prechádza niekoľkými vývojovými fázami, medzi ktoré patria:
- založenie dcérskej spoločnosti
- medzinárodná divízia
- globálna organizácia
Fázy internacionalizácie podnikania
Prvá fáza internacionalizácie: založenie dcérskej spoločnosti
V počiatočných štádiách internacionalizácie sa podnik zvyčajne zdôrazňuje exportnú činnosť a zriaďuje funkciu exportného a importného manažéra, ktorý často podlieha vedúcemu marketingového oddelenia. S rozširovaním exportu a rastúcou rôznorodosťou zahraničných obchodných aktivít sa export/import môže stať samostatným oddelením, priamo podriadeným vrcholovému manažmentu.
Založenie dcérskej spoločnosti v zahraničí prichádza do úvahy najmä vtedy, keď firma začína presúvať aj výrobnú činnosť na zahraničné trhy. Tieto dcérske spoločnosti sú fungujúce na princípe profit centra, teda ich výkonnosť je hodnotená podľa dosahovaného zisku, čím sa zvyšuje zodpovednosť a motivácia manažmentu v zahraničí.
Druhá fáza internacionalizácie: medzinárodná divízia
Keď sa zahraničné aktivity firmy začnú vyrovnávať s domácim trhom, dochádza k potrebe vytvoriť medzinárodnú divíziu. Spoločnosť nielen rozširuje odbyt, ale zároveň presúva na zahraničné trhy aj niektoré výrobné operácie, často menej náročné technologicky.
Medzinárodná divízia združuje zahraničné dcérske spoločnosti pod jedným riadením, čím sa optimalizuje koordinácia a riadenie globálnych aktivít. Výskum a vývoj zostáva primárne sústredený na domácom trhu, no zároveň vzniká špecializovaný tím orientovaný na zahraničné trhy a identifikáciu akvizičných príležitostí.
Hybridná podoba globálnej štruktúry podniku
Organizačná štruktúra globálnych spoločností je často hybridná a viacdimenzionálna, kombinujúca rôzne typy riadenia a koordinácie:
- globálne strategické podnikateľské jednotky (GSBU – Global Strategic Business Units) – vznikajú na centrálnej úrovni a riadia podnikateľské aktivity z globálneho hľadiska,
- regionálne centrály a miestne vedenie – zodpovedné za rozvoj a upevnenie pozície firmy na konkrétnych miestnych trhoch,
- centrálna funkcia korporácie – zabezpečuje formuláciu globálnych strategických rozhodnutí zohľadňujúcich záujmy celej skupiny,
- centrá zdieľaných služieb (GBServices) – poskytujú efektívne a cenovo optimalizované služby dcérskym spoločnostiam so zameraním na vysokú kvalitu a rýchlosť.
Tretia fáza internacionalizácie: globálna organizácia
Globálna organizácia predstavuje najvyšší stupeň internacionalizácie, kde sa organizačná štruktúra plne prispôsobuje vysokej miere integrácie firemnej stratégie. Manažment už nerobí rozdiely medzi domácimi a zahraničnými operáciami, ale hodnotí ich jednotne podľa globálnych kritérií efektívnosti a konkurencieschopnosti.
V tomto štádiu je svetový trh vnímaný ako jednotný systém, aby všetky strategické rozhodnutia smerovali k maximalizácii hodnoty pre celú korporáciu.
Medzinárodné podnikateľské stratégie a ich implementácia
Strategické rozhodovanie v medzinárodných firmách predstavuje komplexný proces, kde sa prelínajú ekonomické motívy, osobné ambície manažérov, ziskové záujmy a politické aspekty. Táto kombinácia vytvára prostredie, kde nie sú jasné a jednoduché riešenia. Prežitie a úspech závisí od schopnosti firmy flexibilne reagovať na meniace sa trhové podmienky a objavovať nové príležitosti.
Vrcholový manažment musí zvládnuť dve zásadné úlohy: určiť strategický smer podniku a zároveň vytvoriť organizačné štruktúry, ktoré zabezpečia efektívnu realizáciu tejto stratégie.
Strategický plán funguje ako nástroj transformácie strategických cieľov do operatívnej reality, pričom zabezpečuje alokáciu zdrojov do jednotlivých aktivít, projektov, podnikateľských jednotiek, ako aj do regiónov a partnerských vzťahov.
Medzinárodné plánovanie si vyžaduje detailnú analýzu rozličných trhov a hospodárskych prostredí, aby bolo možné optimálne zahrnúť potentné trhy do podnikateľského portfólia.
Nástroje a dimenzie strategického riadenia v internacionalizácii
Medzinárodné podniky využívajú široké spektrum nástrojov strategického manažmentu, ktoré však vyžadujú modifikácie vyplývajúce z špecifík globalizovaného prostredia. Medzi dôležité dimenzie patria:
- rôzne stratégie segmentácie a integrácie firemných aktivít v závislosti od geografického rozmiestnenia (napríklad modely podľa M. Portera),
- prispôsobenie manažérskeho štýlu, firemnej kultúry, produktového portfólia a obchodných stratégií špecifikám jednotlivých trhov,
- dynamický kontext, v ktorom sa odohráva súboj konkurenčných síl a ktorej výsledkom je fermentácia medzinárodnej stratégie, čo ilustruje model troch konfliktov determinujúcich internacionalizáciu podľa Prahalada a Doza.
Porterov diamant a jeho význam pre internacionalizáciu
Model diamantu M. E. Portera vysvetľuje súvislosti medzi vnútornými podnikateľskými procesmi a medzinárodnou stratégiou organizácie. Podnik vykonáva niekoľko privatívnych primárnych činností, ktoré sú základom jeho konkurencieschopnosti:
- nákup a zásobovacia logistika,
- výroba,
- vnútropodniková logistika a distribúcia,
- predaj vrátane propagácie a marketingu,
- sprievodné služby a servis zákazníkom.
Aby bolo možné tieto primárne procesy efektívne realizovať, firma zabezpečuje aj sekundárne podpory:
- podniková infraštruktúra (riaditeľské a administratívne funkcie),
- vývoj technológií a inovácií,
- riadenie ľudských zdrojov,
- obstarávateľské činnosti a podpora externých dodávateľov.
Tento komplexný prístup umožňuje firmám prispôsobiť sa meniacemu sa medzinárodnému prostrediu, udržať konkurenčné výhody a rozvíjať sa na globálnych trhoch.
