Vývoj informačného manažmentu od roku 1966 po súčasnosť

Informačný manažment prešiel od roku 1966 niekoľkými zásadnými etapami vývoja:

1. etapa vývoja informačného manažmentu – hromadné spracovanie údajov

  • V roku 1966 sa informačný manažment chápe najmä ako efektívne riešenie technických úloh a hospodárnosť práce s technickými informáciami.
  • Začiatkom 70. rokov sa informačný manažment spája s využitím výpočtovej techniky na hromadné, evidenčné spracovanie dát. Cieľom bolo hospodárne riadenie a spracovanie informácií, čo predstavovalo začiatok druhej vývojovej etapy.

2. etapa vývoja – odborníci a manažéri v oblasti informačných systémov

  • Od konca 70. rokov a počas 80. rokov dochádza k rozšíreniu pojmu informačný manažment medzi odborníkmi z oblasti informatiky.
  • Zameranie sa sústreďuje na efektívne realizovanie projektov tvorby a prevádzky informačných systémov (IS) využívajúcich moderné informačné technológie (IS/IT).
  • Definície z tohto obdobia kladú dôraz na manažment využívajúci IT prostriedky, pričom prístupy sú väčšinou orientované technicky a programátorsky – hlavne simulácia ručných spracovacích procesov.
  • Ekonomická efektívnosť využitia informačných technológií je hodnotená prevažne z technologického pohľadu, zatiaľ čo otázky o tom, ako automatizácia prispieva k dosahovaniu cieľov organizácie, sú naďalej na vedľajšej koľaji.
  • Vzniká funkcia informačných manažérov, ktorí nesú zodpovednosť za koncepčný a hospodárny rozvoj aplikácie IS/IT v podnikoch.
  • Celkový dôraz je na technologické aspekty, programovanie a správu informačných systémov, pričom inovačné zmeny sa riešia len okrajovo.
  • IM sa v tomto období chápe ako súhrn manažérskych odporúčaní pre efektívnu aplikáciu IS/IT, pričom odborníci vnímajú jeho význam hlavne v oblasti hospodárneho spracovania a využitia údajov.
  • Praktické skúsenosti ukazujú, že orientácia iba na hospodárnosť informačných procesov môže viesť k „dokonalému vykonávaniu nesprávne koncipovaných zámerov“.
  • Pojem informačný manažment sa v tomto čase šíri a popularizuje nielen lokálne, ale aj v medzinárodnom kontexte – napríklad vo Veľkej Británii či v NSR (založenie Asociácie pre informačný manažment a časopisu Informačný manažment).

3. etapa vývoja – nevyhnutná súčasť práce manažéra

  • Začiatok 90. rokov predstavuje prelom v chápaní informačného manažmentu ako integrálnej súčasti manažérskej práce.
  • Využitie výpočtových technológií a informačných systémov je stále viac zamerané na vytváranie, uchovávanie, triedenie a šírenie informácií rôznych formátov na rôznych prenosových médiách, ktoré podporujú efektívne dosiahnutie podnikových cieľov.
  • Vzniká uvedomenie, že tvorivá manažérska činnosť spočíva na informačných procesoch – schopnosti vyberať relevantné dáta, ich spracovávať, transformovať na hodnotné informácie a následne ich optimálne využiť v systémoch manažérskych znalostí.
  • Informačné systémy založené na IT sa stávajú neoddeliteľnými nástrojmi každej manažérskej práce, podporujúcimi správne, včasné a efektívne rozhodovanie.
  • Poslaním manažérskej práce je správne stanoviť a zabezpečiť dosiahnutie cieľov organizácie – umenie efektívneho a hospodárneho práce s informáciami (1).

Súčasné chápanie informačného manažmentu a jeho význam v podnikovej praxi

Dnešný pohľad na informačný manažment zdôrazňuje manažérsky aspekt – správne vymedzenie a dosahovanie strategických a operatívnych cieľov podniku. Následne sa uplatňuje ekonomické zabezpečenie všetkých súvisiacich informačných procesov. Ideálny prístup vychádza z princípu „robiť veci správne“ a potom „robiť správne veci hospodárne“.

Pre manažérov nie sú informačné systémy a technológie cieľom samým o sebe; sú prostriedkom, ktorý uľahčuje, zefektívňuje a zvyšuje kvalitu ich rozhodovacích a riadiacich činností. Informačný manažment by mal byť preto koncipovaný ako transdisciplinárne odbornosť, ktorá spája poznatky z moderného manažmentu, informatiky a systémových prístupov.

Transdisciplinárne prístupy v informačnom manažmente

Informačný manažment predstavuje súbor poznatkov, metód a systémových doporučení, ktoré umožňujú vhodnú realizáciu informačných procesov manažérskeho myslenia a rozhodovania. Manažérske poznatky definuje cieľové poslanie aplikácií, informatika poskytuje efektívne spôsoby zabezpečenia informačných riešení a systémové prístupy zaisťujú metodológiu, usporiadanosť a logickú postupnosť riešení.

IM nachádza uplatnenie vo všetkých funkčných oblastiach a na všetkých úrovniach organizačnej štruktúry podniku, čím pôsobí ako „nervový systém“ organizácie, ktorý integruje a koordinuje informačné potreby a procesy.

Profesionalizácia a význam informačných manažérov

V rámci organizácií vzniká nová profesia – informačný manažér, ktorý tvorí most medzi IT odborníkmi a manažérmi a zodpovedá za správu informačných zdrojov, ich využitie a optimalizáciu v súlade so strategickými cieľmi podniku. Tento profesionál zabezpečuje spoločné rozhranie medzi technickou stránkou informačných systémov a požiadavkami manažérov na kvalitu informácií a ich využiteľnosť.

Dnes je nemysliteľné, aby manažérsky tím úspešne fungoval bez participácie informačných manažérov – odborníkov so znalostným profilom, ktorí zabezpečujú informačné a znalostné procesy potrebné na konkurenčnú výhodu v digitálnej ekonomike (2)(3)(4).

Význam a perspektívy informačného manažmentu v ekonomickej praxi

Informačný manažment poskytuje znalostné zázemie a podporuje strategické aj taktické rozhodovanie. Je nevyhnutný pre efektívne riadenie informačných zdrojov s cieľom naplniť zámery a dosiahnuť vytýčené ciele organizácie.

Informačné systémy a technológie nie sú cieľom, ale nástrojom pre skvalitnenie manažérskej práce. Súčasný manažment preto integruje odborníkov nielen z oblasti ekonomiky, ale aj technológií a informatiky, čím sa zabezpečuje synergické pôsobenie na všetkých úrovniach organizácie.

Dôkladná integrácia poznatkov z manažmentu, informatiky a systémových prístupov vytvára základ pre moderný, efektívny a dynamický informačný manažment, ktorý je významnou hnacou silou úspešného rozvoja podnikov v informačnej spoločnosti.

Znalostný informačný manažment tak predstavuje kľúčový nástroj pre adaptáciu na rýchlo meniace sa technologické a trhové podmienky. Organizačná schopnosť efektívne spravovať a využiť informačné zdroje rozhoduje o konkurencieschopnosti a dlhodobej udržateľnosti podnikov.

Výzvou do budúcnosti je priebežná aktualizácia poznatkov, nástrojov a procesov informačného manažmentu, ktoré musia byť flexibilné, inovatívne a schopné reagovať na nové formy digitalizácie a automatizácie. Len tak bude možné podporiť tvorivý potenciál manažérov a zabezpečiť ich úspešné rozhodovanie v komplexnom a dynamickom prostredí.